10 min. 15 min.
Ako sa stravovať vonku – rady pre alergika začiatočníka
Keď sa musíš vyhýbať alergénom, je samozrejme najlepšie variť si sám doma a vyhýbať sa hotovým jedlám, polotovarom a rýchlemu občerstveniu. No nie vždy je to možné, život prináša so sebou rôzne situácie.
Alergikom veľmi pomohlo schválenie vyhlášky, ktorá nariaďuje reštauráciám uvádzať v jedálnom lístku alergény v jednotlivých jedlách. Určite mi to uľahčuje situáciu, aj keď ešte nie všetky podniky to dodržiavajú. Mne osobne robí problém navyše aj to, že citrusy v tomto označovaní nie sú zahrnuté ako alergény. Potom sa mi stane to, že v úžasnom mrkvovom šaláte nájdem v poslednom súste citrónovú kôstku a už viem, že do polhodinky sa začne zábava. Vďaka tomu poznám toalety v blízkom aj širokom okolí.
Pri stravovaní vonku určite odporúčam, ak je to možné, nájsť si jednu alebo dve osvedčené reštaurácie, kde ťa po čase pozná všetok personál a vie, s čím môžeš mať problém. Samozrejme, aj vtedy je riziko, že sa kuchárka pozabudne a navrch boršču ti s láskou naloží kopček kyslej smotany. No hneď sa ťapne po čele a pripraví ti novú porciu. Pre mňa bolo veľmi príjemné zistenie, že keď prídem do mojej overenej reštaurácie, tak čašníčka zájde do kuchyne a pýta sa“ „Prišla pani Katka, čo dnes pre ňu máme?“ Dovtedy som si prestavovala, že vchádza do kuchyne so slovami: „Je tu zase tá otravná, čo má alergiu na všetko.“
Trochu horšie je, keď prídeš do celkom cudzieho podniku a treba veľa vysvetľovať. Nie všetci vedia posúdiť vážnosť situácie, netušia, čo je to kazeín, čo je to lepok a čo vlastne to-ktoré jedlo obsahuje. Už sa mi dokonca stalo aj to, že keď som povedala, že nemôžem také jedlo, kde je mlieko, tak ma uistili, že tam nie je, len aby mi to predali.
Takže pri neznámej reštaurácii odporúčam dlhšiu debatu s čašníkom, či kuchárom, podčiarknutú dramatickým opisom alergickej reakcie, ktorá by vznikla, keby ti doniesli to nesprávne jedlo.
Najmenej príjemné je pre mňa stravovanie na dovolenke. Švédske stoly sú fajn, tam si našinec vie vybrať. No ak sú na obed, či na večeru 2 až 3 druhy jedál, zvyčajne sú všetky s niektorým z mojich obľúbených alergénov. V iných životných situáciách som až nadmieru komunikatívna, no čo sa týka diskusie okolo môjho jedla, akosi strácam paru. Mám pocit, že tým obťažujem, že nie som normálna. Niekedy si personál hneď všetko zapamätá a dá si záležať, vtedy mám pohodu do konca dovolenky. Inokedy mi aj po piatom dni vysvetľovania donesú sviečkovú na smotane – veď tam nedali mlieko, len smotanu. Potom už nemám chuť ani odvahu niekomu niečo vysvetľovať, radšej si idem niečo kúpiť. Je pravda, že chápem, že je to predsa ich problém, nie môj. Ja som si to zaplatila, ja som ich upozornila, oni nech sa starajú. Ľahko sa mi to teraz píše, no ešte musím poriadne popracovať na sebe a svojej asertivite.
Po rokoch strávených v intenzívnom vzťahu s mojimi alergiami som napokon zistila, že najlepším a najbezpečnejším riešením je pripravovať si stravu doma. Aj to je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla písať tento blog.
